VÝZVA PREZIDENTSKÝM KANDIDÁTOM
Na úvod vážení kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky dovoľte povedať jednu zásadnú myšlienku. Boj za suverenitu národných štátov v dnešnej v mainstreamovej dobe nie je bojom s "veterným mlynmi". Naopak. Samotní odporcovia suverenity a suverenizmu zápasia s "veternými mlynmi". Možno vyhrať boj s ľudskou prirodzenosťou, s národnou prirodzenosťou a národnoštátnou prirodzenosťou. Odpoveď je jednoduchá. Protisuverenistický boj je prehratým bojom. Je to všetko len otázkou času, miery národných obetí a vlastného svedomia. Možno si klásť otázku. Je možné vyhrať zásadný boj s ľudskou prirodzenosťou. Určite nie. Objektívne všeobecne upadajúce liberálne snahy sú globálne pred prahom svojho spoločenského neúspechu. A na Slovensku to nebude inak. Navyše zlyhali elity nielen na Slovensku. Doterajšie všeobecné porazenectvo v slovenskej spoločnosti musí byť nahradené národným sebavedomím. Nastáva čas spoločenskej obnovy sebavedomia národných štátov, realizácie tužieb národov a sebavedomej aktivity uvedomelých a vlasteneckých občanov. Je to nezvratný proces, ktorý nikto nezastaví.
Prezidentskí kandidáti musia konať hlavne pre blaho svojich voličov , svojho národa a štátu. Musia sa reálne pozrieť na to, čo sa začína nezvratne diať v Európe, ale i za veľkou mlákou, či na iných svetových miestach. Aj podľa oficiálneho prejavu amerického prezidenta Trumpa, kde na VZ OSN zdôraznil: "Odmietame ideológiu globalizmu a prijímame doktrínu vlastenectva." Sme v období všeobecnej renesancie národných štátov, svojbytnosti národov a jeho komunít a renesancie ľudskej prirodzenosti ich občanov. ako hrádze proti multikulturalizmu a nadnárodnej spotrebiteľskej "kultúre". Napriek prianiam domáceho mainstreamu ani Slovensko nebude bokom od uvedených všeobecných trendov. Slovensko sa nechce stať spotrebiteľskou pseudodemokraciou monopolov (ekonomicko-finančno-záujmovo-mediálnych) s narastajúcim deficitom reálnej demokracie, kde rozhoduje o našich životov oligarchia a rôzne mafie. Slováci nechcú byť len stále platiaci spotrebitelia žijúci na dlh bez vplyvu na chod veci verejných. Nechceme sa stať ani odpadkovým košom, ani čiernou dierou a ani fackovacím panákom mocných tohto sveta. Žiaľ doteraz na Slovensku rôzni kandidáti na rôznych úrovniach plnia vopred zadané úlohy a stačí im, že sa majú materiálne dobre. Len slovenský ľud je nespokojný. Na duchovné a materiálne blaho národa, svojej obce, či regiónu moc takýto kandidáti nemyslia. Zároveň si slovenskí občania uvedomujú nutnosť medzinárodnej spolupráce a hľadania priateľov a spojencov za našimi hranicami, ako nevyhnutný predpoklad budúcej úspešnosti Slovenska a Slovákov. Hovorme nie izolacionizmu, ale hovorme áno rovnoprávnej medzinárodnej spolupráci. Nech aspoň naši prezidentskí kandidáti o tom premýšľajú. Je to v záujme ich samotných a hlavne nás ostatných. Slovenská republika ako suverénny štát slovenského národa (obdobne ako iné národné štáty nielen v EÚ) je nezastupiteľným a nenahraditeľným predpokladom demokracie, politických práv a politickej slobody. Avšak fakticky vazalský vzťah Slovenska k Bruselu je tu napriek tomu, že u SR a u ostatných východoeurópskych členov EÚ nastala výrazná a dlhodobá stagnácia dobiehania životnej úrovne západu EÚ (napr. Rakúska, a i.) spojených s trvalým odlivom peňazí (cez dividendy a presun majetku), mozgov (cez mladú vzdelanú inteligenciu) a pracovitých rúk (napr. opatrovateľky vo Viedni, a i.) uvedeným západným smerom. A Brusel požaduje ďalšie suverénne práva národných štátov. To odmietame.
Vážení kandidáti na prezidenta. Boj za suverenitu a samotný zápas mnohých z Vás - suverenistov sa nedá dlhodobo prehrať, cesty môžu byť i tŕnisté, ale výsledok bude vždy stáť za to. Blaho každého občana, národa, štátu, našej európskej spolupatričnosti a spoločnej pozitívnej budúcnosti snáď stojí za Váš verejný prísľub svojim voličom, že to bude aj Vašou cestou. Voliči to iste privítajú a za to Vám dajú svoj hlas.
Európa a Slovensko sa dostáva na svoju historickú križovatku. Či ma byť Európska únia združením suverénnych štátov alebo európskou federáciou nesuverénnych členských štátov. Navyše podľa posledných prognóz vážne hrozí Slovensku, Eurozóne, EÚ a svetu nová finančno-ekonomická kríza. O to viac bude dôležité pre budúceho slovenského prezidenta aké schopnosti, morálny kredit a hlavne akú dôveru bude mať u slovenských občanov. Či dokáže zomknúť aspoň jadro slovenského národa, alebo ho bude ďalej rozkladať. Kandidát bez zmyslu pre kultúru, kultúrnosť a bez ochoty na dôslednú obhajobu národnoštátnych záujmov bude pre Slovenskú republiku len "suchá ratolesť", ktorá sa bez problémov podrobí záujmom mocných zo zahraničia a pochová posledné zbytky slovenskej suverenity. Potom, tak ako v minulosti sa slovenskí občania stanú len domácimi spotrebiteľmi cudzích tovarov a novodobými "nádenníkmi" potulujúcimu sa za prácou v zahraničí, pretože nemohli nájsť dôstojné uplatnenie vo svojej domovine, Preto suverenita a boj za suverénne slovenské práva znamená, že sa nestaneme cudzincami vo vlastnom dome.
V rámci EÚ tu existuje nadštátna takpovediac polofeudálna štruktúra, kde z hľadiska Slovenska je panovník v zahraničí (v Bruseli, v Berlíne a možno i v Paríži), ktorému pomáha nevolená bruselská byrokratická vrchnosť a jemu sú podriadení vazali - oligarchovia napr. zo Slovenska (žijúcich mnohokrát v teplom zahraničí) a to s vazalskou bratislavskou mocou. Občania sa fakticky stávajú poddanými oligarchov žijúcimi i nežijúcimi na našom rodnom Slovensku. Podľa mediálnych informácii v súčasnosti v daňových rajoch sídli spolu 4881 slovenských firiem s podielom na základnom kapitále vo výške takmer 10,37 miliardy eur. Majú (občania) rešpektovať oligarchov a držať "hubu a krok", na čo dohliada mainstreamová vládna a mediálna moc. Vzniká narastajúci deficit demokracie v rámci EÚ a na Slovensku. Reálna demokracia a reálne práva sa stávajú pseudodemokraciou a právom chrániacou predovšetkým vládnucu vrstvu. Liberálna politika EÚ pôsobiaca aj na Slovensku ma svoje ideologické zázemie v globalistickej, migračnej a genderovej politike. Tiež v pseudoekologickej politike pomáhajúcej napr. rozkladať európske energetické základy s preferenciou veterných a slnečných energii, drevnej štiepky, ktorých vysoké náklady (a zisky a reálne ekologické straty) dlhodobo platia bežní občania v cenách energii. Zároveň mocným vôbec nevadí každodenné neekologické drancovanie lesov a prírody. Samotná liberálna politika obmedzuje kultúrno-historické hodnoty, rozdeľuje národné spoločnosti, potlačuje snahy o suverénne prístupy jednotlivých štátov a neustále sa snaží rozširovať práva eurobyrokratov voči národným štátom. Občania už nie sú zdrojom moci vládnych štruktúr. Nahradil ich mainstreamové centrá nevolenej moci. Nejaký Kočner údajne "ovplyvňoval" prokuratúru a iné vážne veci. A súd (dokonca ten najvyšší) údajne "nestihol" sa zaoberať rozhodnutím Hl. mesta Bratislavy o plošnom zrušení herných automatov podľa masovej petície občanov. A nejaký Fico sa ide údajne "schovať" na ústavný súd. Takto sa neudrží úcta k právu a spravodlivosti. Čo na to občania. Čo si o tom majú reálne myslieť. Kto tu vládne a rozhoduje. Nie je tu v praxi nová vedúca sila v štáte a spoločnosti. Ako sa reálne volá. Nie je to oligarchia a mafie. Vládna moc to v NR SR len toleruje a stáva sa jej vedomím spoluvinníkom. Čo občania so zdravým rozumom si o tom majú myslieť. Asi nič dobré. Prezidentskí kandidáti by sa mali k tomu verejne vyjadriť. Ak nie tak sú pre Slovensko asi zbytoční. A čo kandidáti na ústavných sudcov. Rozhodujú o ich úspechu na ÚS SR politické nominácie. Vzniká v dnešných dňoch doslova "ústavný betón" proti budúcej ústavnej spravodlivosti a ochrane suverenity. Prešiel by čestný kandidát na ústavného sudcu s odhodlanosťou brániť Slovenskú republiku pred stratou jej suverenity. Asi ťažko. Aké by bolo v tomto smere rozhodnutie nového ústavného sudcu, ktorý vo svojej predchádzajúcej politickej kariére stále hovoril o účasti SR v "jadre EÚ", teda vo federalizovanej EÚ. Nebola by to zjavná predpojatosť pri budúcom rozhodovaní ÚS SR o zachovaní slovenskej suverenity. So všetkými negatívnymi dopadmi pre život občanov, chod spoločnosti a fungovanie národného štátu, pokiaľ by z neho ešte niečo zostalo. Koľko skutočných ochráncov slovenskej suverenity bude v novom ÚS. Možno mať obavu, že ich bude málo. Vzniká v priamom prenose karikatúra údajného právneho štátu na Slovensku. To všetko by malo odznieť v predprezidentskej diskusii. Alebo to tam nebude...Uvidíme.
Vládni predstavitelia opakovane vyhlasujú, že chcú aby Slovenská republika bola v integračnom jadre. To znamená ďalší výpredaj slovenskej suverenity. Dodajme, že účasť Slovenska v jadre EÚ znamená zároveň účasť Slovenska na budúcej federácii časti štátov EÚ (alebo aspoň Eurozóny). Federácia EÚ bude upevňovať všestranný multikulturalizmus, kde migrantov budú bez problémov posielať do svojich východných častí, ale dividendy si budú stále posielať z východu na západ. Akýsi polokoloniálno praktický multikulturalizmus pod bruselskou taktovkou. Mnohí z vládnych predstaviteľov otvorene alebo skryte podporujú kultúrny relativizmus, čo znamená, že sa negatívne stavajú ku tisícročným kresťansko-kultúrnym hodnotám a na ich roveň (už možno nad tieto hodnoty) stavajú také "hodnoty" spojený s multikulturalizmom (s LGBTI, hernou, imigrantskou a globalizačno-spotrebiteľskou kultúrou). Niektorí nielen prezidentskí kandidáti takýto globalizačný prístup otvorene alebo poloskryte zdieľajú a propagujú.
O otázkach zachovania slovenskej suverenity môžu rozhodnúť výhradne a len samotní slovenskí občania a dôveryhodné politické strany a dôveryhodní politici, ktorých žiaľ nenachádzame ani v dnešnej koalícii ani v opozícii. Musíme žiadať do budúcnosti nielen nové dôveryhodné politické subjekty a dôveryhodné osoby - pracujúce len pre slovenský národ a jeho štát.
EÚ a jej mocenské elity aktuálne presadzujú dve podstatné veci a to požiadavku na priznanie vlastnej suverenity EÚ a požiadavku, aby jednohlasné rozhodovanie členov EÚ nahradila kvalifikovaná väčšina v najdôležitejších rozhodovacích oblastiach a to, najmä v zahraničnej politike a vo finančnoekonomických oblastiach. Takto by Slovenská republika bola len štatistom, kde hlas Slovenska by nemal reálny význam. Je to tichá cestá k federácii v rámci EÚ. Samotný vznik suverenity EÚ je možný len na úkor suverenít národných štátov, Delená suverenita ako EÚ suverenita a suverenity národného štátu EÚ je jasný znak federácie EÚ.
Elity európskeho establišmentu aj tie na Slovensku spravidla stratili všeobecnú dôveru občanov. Dlhodobo vzniká všeobecný občiansky pocit o značnej nemohúcnosti doterajších elít, doterajších politických strán a politikov. Nie je tajomstvom, že si cezhraničné subjekty kupujú spolu s domácimi oligarchickými štruktúrami, politickú moc prostredníctvom spravidla tichého financovania politických strán a ich volebných kampani. Mediálne masírovanie verejnosti a dnes politický všemocný tretí sektor a rôzne postupy subjektov tzv. otvorenej spoločnosti popierajú európske korene, kresťanské princípy a snažia sa o postupné zničenie národných štátov v EÚ. Dodajme, že tu máme oficiálne verejnoprávnu TV existujúcu z dani nás všetkých. Oproti okolitým krajinám je verejnoprávna RTVS v dlhodobom úpadku s charakteristickou programovou impotenciou znamenajúcou absenciu kvality (dokonca i kvantity) televíznych filmov, pôvodných historických dokumentov a s každodennou nenáročne - jednostrannou publicistikou v slniečkárskom štýle. Vôbec nepestuje ušľachtilé vlastenectvo. Je to zámer alebo neschopnosť. Alebo oboje. Na to si nech každý odpovie.
Dnešné vládnuce európske politické elity skryte alebo otvorene popierajú kresťanské a civilizačné európske základy, Často sa to deje prostredníctvom cenzorského vynucovania nielen politickej korektnosti. Ďalším európskym problémom je preferencia byrokracie v EÚ.
Sľuby politikov zo Slovenska sa roky neplnia. Napríklad niekoľko desaťročná a mnohokrát sľubované diaľničné prepojenie východu so západom Slovenska je stále v nedohľadne. Je to národná tragédia politickej a manažérskej neschopnosti. Brzdiaca regionálny rozvoj a je strašným prejavom "veľkohubýchˇ, ale reálne neschopných politikov, neriešiacich problémy verejnosti, ale radšej riešiaci a to prioritne svoje majetkovo - osobné veci. Nedôveryhodných a nezodpovedných politikov máme na Slovensku viac ako dosť, ale je na nás, aby sme hľadali a nachádzali vlasteneckých a zodpovedných slovenských politikov, možno časom i štátnikov, ktorých do budúcna potrebujeme ako soľ.
Ale buďme konkrétnejší. Ma kandidát na prezidenta aspoň kresťansko-sociálno-kultúrne cítenie. Nachádzame u kandidáta pozitívnu a reálnu víziu Slovenska, ma kandidát vlastnú predstavu o spôsobe zastávania prezidentského úradu a je prezidentský kandidát odborne a ľudský zdatný a ma na funkciu spoločensko - kultúrno - morálne predpoklady. Chce byť kandidát na prezidenta len politikom alebo štátnikom, ktorý by plnil svoju verejnú službu ako poslanie v prospech národa a štátu a nielen ako povolanie len v prospech mocných pôsobiacich z domáceho a zahraničného pozadia. Nenadradí kandidát svoje osobné, rodinné, majetkové a iné záujmy nad záujmy Slovenskej republiky.
Národní voliči pri výbere svojich kandidátov na prezidenta SR musia im položiť ďalšie vážne otázky vyžadujúce od prezidentského kandidáta jednoduché a jasné odpovede.
Otázky na kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky môžu napríklad znieť nasledovne:
Ste alebo nie ste za federalizáciu EÚ, za účasť Slovenskej republiky v tzv. "jadre" EÚ, za spoločný rozpočet Eurozóny a za spoločného ministra financií Eurozóny?
Ste alebo nie ste vo všetkých prípadoch rozhodovania EÚ za zachovania jednomyseľnosti štátov - členov EÚ?
Ste alebo nie ste za prijatie Deklarácie NR SR o neprípustnosti oslabovania suverenity Slovenskej republiky?
Ste alebo nie ste za povinné utečenecké kvóty a za ich rozdelenie medzi štátmi v EÚ?
Ste alebo nie ste za nadpráva menšín, vrátane LGBTI?
Ste alebo nie ste, aby prezident nebol zástupcom zahraničných záujmov, spojeným zo záujmami domácej oligarchie, prípadne spojeným s rôznymi mafiami?
Ste alebo nie ste, aby volebný systém pri voľbách poslancov do NR SR sa zmenil na väčšinový, kde každý poslanec NR SR bude reprezentovať nielen záujmy politickej strany, ale hlavne jeden konkrétny volebných obvod a musel by získať dôveru tam žijúcich občanov?
Ste alebo nie ste, aby NR SR urýchlene prijala novú komplexnú legislatívu na účinnú podporu rodín a mladej generácie Slovenska?
Ste alebo nie ste, aby vláda urýchlene prijala mimoriadne opatrenia na efektívny boj s korupciou a klientelizmom a NR SR neodkladne prijala novú komplexnú legislatívu na účinné potieranie korupcie a klientelizmu vo verejnom živote, vrátane vytvorenia celoslovenského Štátneho tribunálu na boj s korupciou a klientelizmom?
Ste alebo nie ste, aby vláda urýchlene prijala komplex efektívnych opatrení a NR SR dôsledne prijala legislatívu na účinné zabezpečenie potravinovej bezpečnosti Slovenska?
Ste alebo nie ste za okamžitý zákaz drancovania lesov, poškodzovania prírody a proti doterajšiemu ľahostajnému postoju verejnej správy k zachovaniu nenahraditeľného kultúrneho dedičstva?
Ste alebo nie ste, aby vláda okamžite prijala mimoriadne opatrenia (vrátane neodkladných návrhov na legislatívne zmeny a stanovenia mimoriadneho režimu) na urýchlenie dostavby slovenských diaľnic (prepojenie východu so západom a severu s juhom), osobitne diaľnice Turany - Ružomberok a Žilina - Čadca - poľsko-česká hranica?
Ste alebo nie ste za to, aby RTVS bola skutočnou Slovenskou televíziou nielen svojim obnoveným staronovým názvom (STV), ale hlavne pronárodným - vlasteneckým obsahom?
Ste alebo nie ste za plošný zákaz hazardu, osobitne hazardných automatov?
Ste alebo nie ste za zrušenie protiruských sankcii, za mierové európske spolunažívanie rovnoprávnych národných štátov a proti prípadnému rozmiestneniu rakiet stredného doletu v Európe?
A možno posledná otázka na prezidentského kandidáta, čo vážne súvisí s jeho základnou politickou a morálnou integritou. Ste alebo nie ste proti zachovaniu doterajšej vedúcej úlohy oligarchie v štáte a spoločnosti. A čo hovoríte na možný stret záujmov štátu a oligarchie u niektorých prezidentských kandidátov. Ani nehovoriac na možné prepojenia niektorých prezidentských kandidátov na záujmové skupiny a rôznorodé mafie?
Je na národných voličov, aby kládli prezidentským kandidátom obdobné otázky (prípadne pridali ďalšie) a podľa miery dôveryhodnosti ich odpovedí odovzdali v prezidentských voľbách svoj hlas. Kľúčom k obnovení dôvery verejnosti k štátnym orgánom ako celku je obnovenie dôvery k novozvolenému prezidentovi, ktorý nebude hájiť svoje záujmy, záujmy oligarchie a podobných štruktúr, ale bude dôsledným a dôveryhodným hlasom a obhájcom slovenských verejných a štátnych záujmov. Prezidentský úrad musí byť skutočnou verejnou službou. Kde Slovensko a jeho občan bude vždy na prvom mieste.
Na zváženie dnešným prezidentským kandidátom uveďme, že sa musia nad sebou zamyslieť, čo urobia nielen na začiatku svojej kariéry, v jej priebehu, ale aj po skončení svojho funkčného obdobia. Po amerických, francúzskych a iných zahraničných prezidentov - hlavách štátu zostávajú knižnice, dokumentačné centrá, múzea, zachránené kultúrne pamiatky a podobne. Napríklad na temer každého francúzskeho prezidenta sa viaže nejaká excelentná verejná budova s výnimočnou architektúrou, ktorá do budúcnosti bude vždy odkazovať na tohto prezidenta a jeho dobu. Čo zostane po slovenských prezidentoch. Žiaľ, ani výraznejší myšlienkový odkaz pre verejnosť u nich doteraz nenachádzame. Aspoň zatiaľ.
Doterajší slovenskí prezidenti sa nestali verejne uznávaným spoločenským vzorom. Nemali ani snahu vymaniť sa zo spoločenskej priemernosti, i keď to malo byť súčasťou prezidentského popisu práce. Čo na to povedia v prezidentskej kampani dnešní kandidáti. To je otázka. Je to súčasť ich profilu, čo musia dôsledne posúdiť národní voliči. Pre každého seriózneho prezidentského kandidáta musí za všetkých okolností platiť, že najvyšším slovenským národným záujmom je suverenita Slovenskej republiky.
Národní voliči majú možnosť ovplyvniť výber prezidentských kandidátov a vybrať si toho najdôveryhodnejšieho. Je to len na ich rozhodnutí. Za prípadnú chybu národných voličov vo voľbách môže doplatiť slovenský národ. Preto národní voliči majú vo svojich rukách veľkú zodpovednosť.
Bruno Čanády
SUVERENISTI